V sobotu 25. júla 2020 uplynulo 145. rokov od narodenia najväčšieho pribylinského rodáka PhDr. ThDr. Jána Lačiaka, evanjelického kňaza, spolutvorcu modernej slovenskej orientalistiky, autora biblistickej monografie, orientalistických štúdií, prekladateľa biblických textov z gréčtiny a hebrejčiny do slovenčiny a zakladateľa slovenskej sociológie.
Kým pred piatimi rokmi zorganizovala spomienku na neho Spoločnosť Martina Rázusa symbolickou bicyklovou jazdou z Vyšnej Boce ku jeho hrobu do Pribyliny, tentoraz sme ju zorganizovali my. Pôvodne sme plánovali znovu bicyklovú jazdu, no pre raňajšie príliš ťažké mraky nad Nízkymi Tatrami, sme radšej od nej upustili. Naše rozhodnutie sa ukázalo nakoniec ako správne.
Kostol na Vyšnej Boci je v rekonštrukcii, napriek tomu sme si mohli pozrieť novoobjavené fresky na stenách. Pred kostolom nás privítala starostka obce pani Ľubica Trégerová, ktorá nás prekvapila aj malým občerstvením. Z jej prejavu a celkového prístupu je zrejmé, že obyvatelia obce Vyšná Boca si stále veľmi ctia pamiatku nášho rodáka Jána Lajčiaka, ktorý tam pôsobil od roku 1905 až do svojej predčasnej smrti 28. októbra 1918.
Aby sme aj pri spomienke zachovali „turistického ducha“ našich akcií, vystúpili sme aspoň starou cestou z Vyšnej Boce na Čertovicu. Túto menšiu túru sme ukončili práve včas pokropení začínajúcim dažďom.
Po návrate do Pribyliny sme si pamiatku nášho rodáka pripomenuli za účasti starostu obce pána Ing. Milana Kohúhta a evanjelickej farárky pani Mgr. Eriky Pospíšilovej pri jeho hrobe.
A ako pripomenutie, ktoré skončilo spevom krásnej pesničky Rozvíjaj sa hora… považovanej za „hymnu“ nášho klubu skončilo? Stačí si pozrieť video Miroslava Števčeka☺
