Untitled

Nazývaný aj hrad Liptov, Liptovský starý hrad, Veľký hrad liptovský, Sielnický hrad. Dal meno celému regiónu. Za svoje meno vďačí pravdepodobne pôvodnému majiteľovi Ľubota – Ľubtov hrad, pomaďarčením sa zmenil Ľubtov, neskôr na Liptov.

Konzervované základy hradu, situovaného v extrémnej polohe na vrchu zvanom Hrad v Chočských vrchoch, sú sprístupnené. Jeho ruiny dokladajú pôdorys a funkcie feudálneho sídla, ktoré bolo zničené a opustené v 15. st. Hrad vznikol v druhej štvrtine 13. st. Pôvodne bol kráľovský a mal chrániť hranice krajiny. Spočiatku tu sídlil zástupca zvolenského župana. Na začiatku 14. st. patril pravdepodobne Matúšovi Čákovi, v rokoch 1313-1337 zvolenskému kráľovskému županovi, magistrovi Dončovi. Okolo roku 1340 sa Zvolenská župa rozpadla na menšie župy, ktoré mali svoje hrady ako administratívne centrá. Župným hradom Liptova sa stal Liptovský hrad, ktorý sa od 1396 uvádza aj prívlastkom Veľký. Roku 1397 obsadili hrad vojská moravského markogrófa Prokopa a opolského kniežaťa Vladislava, prívržencov českého kráľa Václava IV. V roku 1399 kráľ Žigmund vyzdvihuje zásluhy šlachticov pri obrane hradu a odmeňuje ich donáciami na Liptove a v banskej oblasti. Tak získal 1406 Mikuláš Gara hrad a hodnosť liptovského župana. Hrad v roku 1441 pravdepodobne obsadili husiti. Možno tak usudzovať z donácie kráľa 1440 a 1441 Ladislavovi Rikolfimu zo Šarišskej Kamenice, kde bola podmienka, že nový majiteľ dá hrad opraviť. Rikolfiho v roku 1445 obvinili zo zbojstva a uväznili. Roku 1447 ho kráľ omilostil s tým, že hrad, ktorý bol centrom lupežných výprav, zbúra. Listina z 1453 uvádza už len pusté miesto. V nasledujúcom roku 1454 Ján Hunyady daroval Pongrácovcom majetky v Liptove. Popri Likave a Liptovskom Hrádku aj Liptovský hrad s požiadavkou na jeho opravu. V roku 1459 kráľ Matej Korvín daroval všetky tri liptovské hrady a Oravský hrad Petrovi Komorskému, ktorého vymenoval za liptovského a oravského župana. Komorovský sa však pridal k odbojnej šľachte, sympatizujúcej s poľskými kráľmi. Matej Korvín, po uzavretí spišskonovoveského mieru v roku 1474 s poľským kráľom Vladislavom Jagelovským, Komorovskému majetky odňal a budovy i hradby Liptovského hradu dal zdemolovať až po základy. Vyše päťsto rokov zarastali základy hradu hustým lesným porastom, iba terénny reliéf a zvyšok jediného múru označovali miesto, kde hrad stál. V rokoch 1975 až 1987 sa uskutočnil archeologický výskum a odkryté základy budov sa zakonzervovali.

Termín:                          

nedeľa 22. apríl 2018     

08:00 Kultúrny dom Pribylina

Organizátori:             

Jana Zaťková, tel: 0903 603 825 mail: bacikovci212@gmail.com

Trasa:                        

TAM: 1 hod 30 min ( 3,7 km )

Kalameny – Záblatné, ch. ( žltá, 0:15 ) – S. pod Kráľovou ( žltá, 00:40 ) – Liptovský Hrad ( červená, 00:35 )

SPÄŤ: 1 hod 20 min ( 4,8 km )

Liptovský Hrad – Záblatné, ch. ( žltá,  01:05) – Kalameny ( žltá, 00:15 )

CELKOVÝ ČAS: 2 hod 50 min

Popis trasy:               

Naša túra začne v obci Kalameny ( 568 m n. m. ). Po spevnenej ceste prejdeme ponad futbalové ihrisko a popod lyžiarsky vlek na sever kde je rázcestie v ústi doliny potoka Kalamenianka. Na ľavej strane sa nachádza prírodný bazén s vrtom teplej minerálnej vody. Vystupovať budeme po žltej a neskôr červenej značke. Na vrchole vojdeme medzi zakonzervované zvyšky múrov Liptovského hradu ( 993 m n. m. ). Pôvodný drevený mostík medzi hornou a dolnou časťou hradu je nefunkčný a v dobrom stave nie je ani dolný mostík cez skalný zárez. Zostupovať budeme iba po žltej značke.

Náročnosť:                

Stredne náročná túra s exponovaným zostupom z Liptovského hradu.

Vzdialenosť:              

8,5 km

Prevýšenie:                

450 m